Mercedes-Benz W154: Ako jeden zo symbolov Tretej ríše vyhral Indianapolis

Mercedes-Benz W154 patrí medzi traťové legendy predvojnovej Európy. Auto, ktoré navrhol Rudolf Uhlenhout, štartovalo v dvoch sezónach Grand Prix v rokoch 1938 a 1939, s rokom 1938. vyhráva európsky šampionát pod vedením Rudolfa Caracciolu. Vznik W154 bol diktovaný zmenou pravidiel športového riadiaceho orgánu AIACR, ktorý obmedzil pracovný objem preplňovaných motorov na 3000 ccm. cm. Všetky plánované prihlášky Mercedesu W125, vybaveného preplňovaným motorom s objemom 5700 cm3, boli teda zrušené, ale namiesto toho sa spoločnosť rozhodla, že je lepšie vyrobiť úplne nové pretekárske auto na základe W125, ktoré by vyhovovalo novým predpisom, než upravovať to existujúce. Tak sa objavil W154, ktorý v sezóne 1939. bol vybavený inou karosériou a starý motor M154 bol nahradený motorom M163 bobina aprindere valeo pret.

Mercedes-Benz W154: Ako jeden zo symbolov Tretej ríše vyhral Indianapolis

Po vojne bol v Československu objavený jediný Mercedes W154 s výrobným číslom 9. Bol predaný americkému podnikateľovi Donovi Leemu, ktorý mal zároveň vlastný pretekársky tím. V tejto súvislosti je zaujímavé poznamenať, že už v roku 1938 Indianapolis 500 teraz umožňuje účasť aj autám z Veľkej ceny Európy. Toto pravidlo zostalo v platnosti aj v povojnových rokoch a v roku 1947. Don Lee najal jazdca Dukea Nalona, aby pretekal v mene svojho tímu vo W154. Medzitým Nalon kontaktuje Rileyho Bretta, jedného z Offenhauserových mechanikov, ktorý nejakým spôsobom získal plány pretekárskeho motora Mercedesu. Nalonovi sa podarí urobiť kópie a s ich pomocou Leeho tím pripraví motor.

Nejaký čas pred štartom pretekov ho mechanici naštartovali, no nechali ho príliš dlho bežať na voľnobeh, čo spôsobilo kondenzáciu paliva v potrubí. Kvôli šikmej montáži motora boli zadné valce naplnené palivom, čo malo za následok prasknutie ojníc a jedného z piestov. Napriek vážnemu poškodeniu padlo rozhodnutie vyrobiť nový piest, ktorý bol narýchlo zaliaty do piesku, práve včas na preteky. Nalon síce dosiahol v kvalifikácii druhú najvyššiu rýchlosť, no bodovací systém ho zaradil na 18. štartovaciu pozíciu.

Po 119 kolách zlyhal náhradný piest a auto odstúpilo z pretekov. Nalon nebol v roku 1948 znovu zasnúbený. jeho miesto zaujal Ralph Hepburn. Neskôr však prešiel do tímu Lewa Welcha, no medzitým jeden z jeho konkurentov Chet Miller súhlasil s riadením nešťastného W154 Dona Leeho. Kvalifikoval sa na 19. pozícii, no v úvode pretekov sa musel spoľahnúť na spolujazdca Kena Fowlera, ktorý zabral po 30. kole a na 50. ho odovzdal Louisovi Tomeiovi. Tomei pokračoval až do 108. kola, keď auto odstúpilo pre problémy s olejom.

V roku 1949 Don Lee predá svoju W154 Joelovi Thorneovi, ďalšiemu majiteľovi tímu, ktorý nahradí pôvodný motor šesťvalcovým Sparksom. Thorne šoféroval auto sám, no nedokázal sa kvalifikovať. Na súťaži v roku 1949 Prítomný bol aj legendárny športový manažér Mercedes-Benz Alfred Neubauer, aby preskúmal uskutočniteľnosť nového továrensky vyrobeného pretekárskeho vozidla Mercedes vjazdu do Indianapolisu. Na základe informácií, ktoré od neho dostali, sa inžinieri v Stuttgarte pokúsili prispôsobiť W154 pre pretekárske preteky v Indianapolis 500 v roku 1951. Nové autá Mercedesu štartovali v tom istom roku aj na dvoch pretekoch v Argentíne, kde obsadili dve druhé miesta za volantom Hermanna Langa, Karla Klinga a domáceho favorita Juana Manuela Fangia. Mercedes však program ukončil a auto Dona Leeho naposledy odštartovalo v Indianapolise v roku 1957.

Autodiely AutoPower
Autodiely AutoPower

Po vojne bol v Československu objavený jediný Mercedes W154 s výrobným číslom 9

Nejaký čas pred štartom pretekov ho mechanici naštartovali, no nechali ho príliš dlho bežať na voľnobeh, čo spôsobilo kondenzáciu paliva v potrubí